Jubilejný rok 2020

150 rokov – spoločne, ako don Boscovi synovia

Milé exallievky a exallievi,

prenesme sa na chvíľu mysľou do Turína z polovice devätnásteho storočia. Turín bol v tom čase sídlom savojskej dynastie prítomnej na tróne Kráľovstva Sardínia-Piemont a celkom krátko aj oficiálnym hlavným mestom tohto kráľovstva, ktoré tvorili región Piemont, Valle d’Aosta, Ligúria, časť Lombardie, ostrov Sardínia a obvod Nice a Savojké vojvodstvo, ktoré sú dnes súčasťou Francúzska. Počtom obyvateľov bol Turín len o kúsok väčší, ako dnešný Prešov. Rast počtu obyvateľstva sa však v tých rokoch dostával do predtým nevídaných rozmerov. Boli to rodiny roľníkov a drobných poľnohospodárov, ktorí vo veľkom putovali za lepším životom do mesta, ktoré sa stávalo symbolom progresu, vývoja spoločnosti, vyššej životnej úrovne. Popri rodinách, putovali do mesta mnohí mladí… Niektorí boli nádejou pre rodinu, ktorá ich do mesta vyslala, iní šli, lebo nemali nikoho. Tí druhí sa zvykli zoskupovať do väčších organizovaných skupín a ich motivácia byť spolu bola založená na spoločných hodnotách: byť silnejší, vzbudzovať rešpekt, organizovanie väčších či menších deliktov, vďaka ktorým sa im darilo prežívať. Asi takto nejako vyzeralo prostredie, v ktorom začal Ján Bosco po svojej kňazskej vysviacke hľadať cestu, ako zasvätiť život mladým…

Ján Bosco bol upriamený na potreby mladých. Boj o každú jednu dušu bol jeho životným krédom. Vedel vycítiť, ktorý mladý človek potrebuje pomôcť s remeslom, ktorému vybaviť lepšie pracovné podmienky u majstra, ktorý mladý sa potrebuje najesť, ktorý potrebuje domov, ktorý potrebuje priateľstvo, ktorý potrebuje otca.

Carlo Gastini bol chlapcom, ktorý, ako sám spomínal, bol vďačný, že sa mohol učiť u holiča a bol vďačný za svojho majstra, u ktorého sa mu viedlo, v porovnaní s inými mladými učňami v iných odvetviach, veľmi dobre. Keď don Bosco prišiel do holičstva a majster sa tam nenachádzal, vedel že je to vynikajúca príležitosť, ako sa priblížiť k malému Carlovi vložením svojej jemne zarastenej tváre do jeho ešte detských rúk. Vedel, že sa bude môcť dostať ku Carlovej duši, ak mu prejaví dôveru a priateľstvo. Carlo sa s trasúcimi rukami pustil do roboty a netušil, že jeho strohé odpovede na otázky jeho klienta mu zmenia onedlho život. Don Bosco sa živo zaujímal o malého chlapca, ktorý vyrastal bez otca. Po robote mu neznámy kňaz ponúkol priateľstvo.

Keď don Bosco o nejaký čas prechádzal okolo daného holičstva, zbadal pri dverách Carla v záplave sĺz. Carlo stratil mamu. V momente sa z bývalého klienta stal Carlov otec, ktorý mu v jednej sekunde ponúkol strechu nad hlavou a kúsok chleba na podelenie sa. Don Boscova prvotná dôvera v malého chlapca sa zmenila v chlapcovu bezhraničnú dôveru v kňaza, ktorému šlo prioritne o jeho nesmrteľnú dušu.

Carlo zostal počas celého života blízko saleziánskeho diela a v roku 1870 zoskupil skupinu bývalých don Boscových chovancov s myšlienkou vyjadriť kňazovi vďaku za všetko, čo im bolo jeho výchovou dané. Stretnutie na sviatok sv. Jána Krstiteľa bolo zárodkom diela, ktoré je dnes prítomné vo vyše sto krajinách sveta. Don Bosco sa so svojimi odchovancami s radosťou stretol a povzbudil ich, aby stáli blízko jeho diela a aby si pomáhali navzájom. Silným momentom bol jeho príhovor, v ktorom svojim exallievom povedal, ako veľmi ich mal rád, keď boli malými chlapcami, ale že ich má ešte radšej teraz napriek tomu, že už nie sú s ním.

Povedal im, že všade kde chodí mu len v dobrom rozprávajú o jeho bývalých chovancoch a on mohol byť na týchto svojich bývalých zverencov patrične hrdý. Výchova u don Bosca bola v dnešnom jazyku povedané silnou značkou. Don Bosco sníval pre svojich chovancov, aby boli dobrými kresťanmi na jednej strane a čestnými občanmi na strane druhej. Boli a sú to dva piliere osobnosti exallieva dona Bosca.

Drahé exallievky a exallievi,

Hlavný predstavený saleziánov a aktuálny nástupca dona Bosca don Artime, ponúkol celej saleziánskej rodine v tomto, pre nás, jubilejnom roku strennu práve na tému „dobrý kresťan a čestný občan“. Pozývam všetkých nás, aby sme sa počas celého najbližšieho roka venovali čo najlepšiemu aplikovaniu tohto hesla v našich životoch a aby sme sa snažili, aby v našich rodinách, na pracovisku, vo farnosti, v spoločenstvách, v ktorých pôsobíme bolo vidieť, že sme jeho synmi a dcérami.

Jednou z prvých príležitostí budú februárové parlamentné voľby, ktoré sú dôležitým medzníkom pre štát, v ktorom žijeme. Rozhodujme sa pri našej voľbe čestne a podľa svedomia, prihliadajúc na hodnoty, ktoré sme dostali z don Boscovho učenia. Zvlášť: život, slobodu a pravdu.

V don Boscovi,

Róbert Mruk, prezident

V Bratislave, 22. 1. 2020


Nové stretnutie s donom Boscom

Každoročne máme 31. januára možnosť ďakovať Bohu za dar dona Bosca, pozrieť sa na neho, pripomenúť si jeho úsmev, dobrotu a láskavosť, ktorú nám sprostredkovali saleziáni. Pevne verím, že si tento dátum nesiete v srdci a pre mnohých z vás je to úplne samozrejmé, lebo ste v blízkosti saleziánov a tam sa don Bosco nezabúda sláviť. Predsa však píšem s veľkou radosťou a naliehavosťou: nezabudnite na 31. január 2020.

Mnohým z vás je asi jasné, prečo tento naliehavý tón. Sviatkom dona Bosca otvoríme v živote nášho združenia veľmi osobitný rok. V jeho strede, pri oslave mena Ján (24. júna), si pripomenieme 150 rokov od malej takmer bezvýznamnej udalosti, ktorá sa stala na Valdoccu. Donovi Boscovi prišli na meniny blahoželať jeho bývalí žiaci. A z tohto malého gesta vďačnosti sa narodilo semienko myšlienky, ktorá dodnes trvá. Don Bosco sa modlí za svojich bývalých žiakov, za všetkých, ktorí prišli do styku s jeho dielom a dostalo sa im ovocia saleziánskej výchovy.

Preto ak sa cítime exallievmi, chceme sviatok dona Bosca v tomto jubilejnom roku prežiť veľmi osobitne. Nenecháme si ujsť prípravu naň – podľa saleziánskej tradície deviatnikom, v ktorom si pripomenieme poklady jeho múdrosti a jeho vzácne odporúčania a denne sa pomodlíme tri Zdravasy, ktorými odovzdáme mladých, saleziánske dielo i seba do rúk Božích, skrze Pannu Máriu Pomocnicu.

Sme synovia dona Bosca, ktorý nechcel nechať svet takým, aký je. Chcel priložiť ruku k dielu obnovy, chcel urobiť niečo pre Cirkev a pre svet okolo seba, najmä však pre mladých, ktorí boli v nebezpečenstve zlých rozhodnutí, lebo im nik neukázal Krista, nikto ich nepozval do jeho spoločenstva.

Oslava dona Bosca v roku 2020 by mala byť začiatkom novej etapy v živote združenia. Skúsenosť hovorí, že čím je človek starší, tým viac môže objaviť to, čo v živote dostal. Z tohto dôvodu, 150 rokov od prvých chvíľ nášho duchovného zrodu nie sú vzďaľovaním sa od dona Bosca, ale naopak, veľkou možnosťou oceniť ten poklad, ktorý nám bol cez jeho postavu daný.

Som presvedčený, že spojení v modlitbe od 31. januára 2020 vyprosíme počas jubilejného roka duchovné prebudenie pre mnohých exallievov, ktorí ešte neobjavili v sebe ten veľký dar, ktorý dostali. Budem prosiť za všetkých tých, ktorí potrebujú prekonať pasivitu, uzatvorenie sa do seba, aby mohli vykročiť ku konaniu dobra, k práci na záchrane duší. Pápež František nás neustále pobáda k tomu, aby radosť z viery bola zároveň misionárskou radosťou, lebo sme povolaní podeliť sa s pokladom našej nádeje. My, saleziáni dona Bosca, môžeme dávať evanjelium v osobitne krásnej podobe optimizmu, záujmu, radosti, výchovy, rodinnosti.

Pavol Grach, SDB delegát

A ako oslavy 150. výročia odštartujeme?

Tento jubilejný rok by sme chceli spoločne začať štyrmi sv. omšami v rôznych kútoch Slovenska, aby sa tam mohlo zúčastniť čo najviac z Vás:

  1. sobota 25. januára 2020 o 15:00 spoločná oslava exallievov z východného Slovenska v Prešove
    budú prítomní zástupcovia minimálne troch stredísk (Prešov, Bardejov, Košice) a počas svätej omše budeme prijímať aj niekoľkých nových členov – za výkonný výbor búdú prítomní náš delegát a prezident s rodinou. Po svätej omši nasledovať spoločne agapé a následne zábava a športové turnaje. Dospelým sa prihovorí prezident na tému 150. výročia, zatiaľ čo don Pavol priblíži prítomným tohtoročnú STRENNU.
  2. nedeľa 26. januára o 11:00 spoločná oslava exallievov z SOŠ v Žiline
    sv. omšu bude celebrovať delegát don Pavol Grach a za exallievov SOŠ bude prítomný ich zástupca Ján Slíž
  3. štvrtok 30. januára o 18:00 svätá omša na vigíliu sviatok don Bosca na Čiernej Vode
    prítomní budú exallievi z Čiernej Vody, delegát don Pavol Grach, zástupca z výkoného výboru Karol Posluch. Svätú omšu spestrí svojim spevom spevokol SKLZ zložený z veľkej časti z našich členov a na záver bude miesto aj pre spoločné agape…
  4. piatok 31. januára 2020 sviatok sv. Jána Bosca – svätá omša s našimi seniormi o 10:30 na Trnávke v BA v kostole Sv. Jána Bosca.
    Po svätej omši bude nasledovať spoločný obed. Zastupovať na stretnutí nás bude sekretár Michal Nemček a celebrantom bude opäť náš delegát don Pavol.

Tešíme sa na stretnutie s Vami!

      Róbert Mruk           Pavol Grach, SDB           Michal Nemček
          prezident                       delegát                         sekretár