Prežívame netradičnú dobu, v ktorej je obzvlášť dôležité odpovedať na každodenné výzvy, ktoré nám pandémia prináša. Mnoho exallievov i členov saleziánskej rodiny na Slovensku nezostalo v týchto dňoch chladnými na výzvy tohto času a pomáhajú svojim blížnym podľa ich možností. Jednou z príležitostí pomôcť bol projekt „Darujme rúško“, ktorého cieľom bolo vyzbierať 10 x 150 rúšok – ako symbol výročia, ktoré si tento rok exallievi vo svete pripomínajú.
Vôľa zapojiť sa do pomoci však bola ešte väčšia a v priebehu pár dní vyzbierali 2871 rúšok. Každé jedno rúško zabalili dobrovoľníci z viacerých miest na Slovensku do samostatného balíčka, ktorý obsahoval inštrukcie na jeho bezpečné používanie a obrázok s relikviou dona Titusa Zemana a Anky Kolesárovej.
Rúška so strieborným vláknom odovzdali exallievi prioritne saleziánom. Podporili taktiež projekty na periférii záujmu – rómsku komunitu v Plaveckom Štvrtku a projekt marginalizovanej komunity v Nitre – Orechov dvor, kde pôsobia sestry FMA. Pri distribúcii pomoci mysleli aj na priateľov v krajinách najviac postihnutých koronavírusom v Európe. Skoro 700 rúšok odoslali saleziánom do Španielska, do mesta León. Ďalších vyše 600 rúšok putovalo do saleziánskych komunít v Rumunsku v meste Costanta. Jednu zásielku rúšok poslali aj do Talianska. Časť rúšok s logom dona Bosca poslali aj do hlavného saleziánskeho domu v Ríme don Eusebiovi Muñozovi, ktorého požiadali o ich distribúciu medzi spolubratmi.
Sociálny projekt exallievov Darujme úsmev, ktorý sa koná vždy v advente, tak dostal výnimočne nové kontúry. Vďaka viac než 40 zapojeným darcom, medzi ktorými boli exallievi a saleziánska rodina z rôznych kútov Slovenska, sestry satmárky z Vrícka i Školské sestry de Notre Dame z Beckova, tak iniciátori zareagovali na potrebu výnimočnej opatrnosti a bezpečnosti počas pandémie koronavírusu v jej začiatkoch.
Prečítajte si dojmy dobrovoľníkov a autora projektu:
„Hneď na začiatku krízy som rozmýšľal, čo by sme mohli spoločne urobiť v prospech našich blížnych. Vedel som, že mnoho exallievov je aktívne zapojených vo svojich komunitách, napríklad pomáhajú s nákupmi starším ľuďom, ale rozmýšľal som, čo by sme vedeli urobiť spoločne. Naše aktuálne výročie nás automatický nasmerovalo k množstvu, ktoré sme chceli vyzbierať – 10 x 150. To, že rúšok bolo nakoniec dvojnásobok – skoro 3 000, len dokazuje, že naši členovia sú otvorení pomoci blížnym a vedia rýchlo zareagovať.
Chceli sme pôvodne zabezpečiť kvalitnejšie rúška (so strieborným vláknom) pre všetkých saleziánov na Slovensku + ponúknuť rúška aj sestrám FMA. Bavíme sa o začiatočných momentoch pandémie, kedy ceny všetkých ochranných prostriedkov vystrelili do hviezd. (osobne som nakupoval respirátory pre mojich zamestnancov za 18,90€ na kus – normálna cena je cca. 1,80€). Keď som sledoval, ako pandémia postihla Európu nedalo mi osloviť prezidentov exallievov v Taliansku a v Španielsku. Zatiaľ čo naši talianski priatelia boli na začiatku veľmi radi, nakoniec naše rúška odmietli s tým, že ich nosenie nemá pre ľudí žiadny úžitok. Naopak španielsky prezident reagoval s veľkou vďačnosťou a spoločne s otcom provinciálom s radosťou privítali možnosť pomoci. Každé rúško sme zabalili do samostatného balenia, priložili sme pravidlá použitia preložené do španielčiny a priložili sme aj obrázok s relikviou bl. Titusa Zemana a Anky Kolesárovej. V Španielsku naše rúška boli adresované primárne do domovov, kde sa starajú o starých saleziánov (mali tam veľa chorých a taktiež straty na životoch).
Keď som sledoval situáciu v Rumunsku, spomenul som si, že úplne vo východnej časti krajiny majú saleziáni dva domy. Čítal som o veľkom množstve nakazených, ktorých oficiálny systém neevidoval. V momente, keď som ponúkol pomoc saleziánom a komunikoval som s miestny direktorom aj Rumunsko prijalo pravidlo o povinnosti rúška na verejnosti. Vyzeralo to, akoby im naše rúška padli z neba.
Nakoľko sa naši členovia činili a stále prichádzali nové balíčky s rúškami, rozhodli sme sa kontaktovať ľudí, ktorí pracujú na periférii – s ľuďmi, ktorí potrebujú pomoc a žijú mimo záujmu hlavného prúdu…jednalo sa o marginalizované komunity v Plaveckom Štvrtku a taktiež v Nitre – Orechovom dvore, kde pôsobia naše sestry FMA. Ich táto ponuka príjemne prekvapila a taktiež s radosťou prijali našu pomoc.
Veľká vďaka našim donorom, ale aj dobrovoľníkom – rodinám, ktoré pomáhali s balením.“
Róbert Mruk, iniciátor projektu
„Prečo sme sa zapojili do projektu Darujme rúško? Pomáhať treba a z nás neubudne. Šiť začal aj manžel a naučila sa šiť aj staršia dcéra, takže miestami bola doma bitka o šijací stroj. S výrobou šnúrok pomohla kamarátka Danka, ktorá nažehlila stovky metrov šikmého pásiku. S balením pomáhali aj mladšie deti, bola to pásová výroba, takže nakoniec to bola príjemná rodinná aktivita. Dostali sme od Boha veľa, máme čo vracať.“
Lenka Klingová, dobrovoľníčka
„V Prešove sa do dobrovoľníckej aktivity „Darujme rúško“ zapojili všetky zložky saleziánskej rodiny, ktoré v meste pôsobia – saleziáni spolupracovníci, ADMA a exallievi. Bolo úžasné sledovať, ako rýchlo sa vedeli zmobilizovať ženy najrôznejšieho veku, profesie a stavu. Rúška ušila 88-ročná pani, ale aj 4-ročné dievčatko na svojom hračkárskom stroji. Aké počty rúšok dokázali ušiť mladé mamičky, ktoré pri svojich malých deťoch a domácej výučbe školákov po večeroch sadali k stroju, je obdivuhodné. Do akcie sa zapojila aj vyťažená zdravotná sestra bojujúca v prvej línii, ale dokonca i onkologická pacientka. Všetci hľadali spôsoby, ako pomôcť. Niekto sám sadol za stroj a obetavo ušil celé stovky rúšok, iný robil osvetu na sociálnych sieťach a potom zbieral rúška od známych aj neznámych dobrovoľníkov, ba dokonca sa našli aj takí, ktorí rúška pre túto akciu kúpili od miestnej krajčírky, aby zároveň podporili aj jej podnikanie. Za každým rúškom sa skrýva príbeh a podobne ako autori „čotiek“ premodlievajú každé zrnko a myslia pri tom na toho, pre koho ich vyrábajú, aj tieto rúška boli vyrábané s modlitbami, obetami a myšlienkami na tých, ktorí pre koronavírus trpia viac ako my. Jedna obetavá žienka mi pri odovzdávaní balíka rúšok povedala: ‚Som vďačná za túto príležitosť pomôcť. Zavretá doma sledujúc dianie v zahraničí som si pripadala taká bezmocná. Teraz som dostala šancu aspoň malou troškou pomôcť. Vlastne ste touto výzvou pomohli vy mne.‘
Za prešovské stredisko sa do akcie zapojilo približne 30 dobrovoľníkov a spolu sme odovzdali viac ako 1300 ks rúšok.“
Katarína Pirohová, dobrovoľníčka z Prešova
