„Asi ako mnohých, aj nás, našu rodinu, zasiahla informácia o konflikte, ktorý na Ukrajine vznikol. V tom čase sme boli celá rodina v karanténe s pozitívnymi testami na Covid-19. Pýtali sme Pána Boha, ako máme a môžeme pomôcť. Tak sme sa začali denne modliť celá rodina sv. ruženec za Ukrajinu.
Práve v tom týždni sa organizoval rýchly presun chlapcov z ukrajinského saleziánskeho detského domova na Slovensko. Vzišla teda požiadavka, či by sa našli rodiny v Prešove, ktoré by vedeli týchto chlapcov vziať do rodiny a poskytnúť im dočasný domov. Vzhľadom na našu karanténu sme sa nemohli prihlásiť, čo nás veľmi mrzelo. Bolo to spontánne a bez rozmýšľania, ale s radosťou a pokorou by sme prijali chlapcov v našej rodine… ale nedalo sa.
Nič nie je náhoda a v tom istom týždni ma telefonicky kontaktoval kamarát zo Spišskej charity, ktorý zastrešoval dobrovoľníkov na hraničnom priechode vo Veľkých Slemenciach. Opýtal sa ma, či by sme nevedeli nájsť zopár ochotných šoférov, ktorí by vozili ráno a večer ukrajinské dobrovoľníčky na hraničný priechod. Bola veľmi veľká potreba ukrajinsky hovoriacich dobrovoľníkov. Aj napriek príbuznosti našich jazykov je jazyková bariéra dosť veľká. V Prešove je veľká komunita študentov z Ukrajiny, ktorí boli ochotní ísť slúžiť, ale nemali sa ako dopraviť na hranice. Komunikujeme s pani Evgenyiou, Ukrajinkou, ktorá má kontakty na spomenutých ukrajinských študentov. A tak sa to začalo. Mailom sme oslovili komunitu exallievov a saleziánskej rodiny s prosbou poskytnúť svoje auto, benzín a čas a odviesť ráno o 6:00 dobrovoľníčky na hranicu a večer o 20:00 ich vyzdvihnúť. Z Prešova do Veľkých Slemeniec je to približne 136 km po všelijakých cestách. V priebehu pár dní sa zaplnila excelovská tabuľka na najbližšie tri týždne. Okrem spomenutej pravidelnej služby, často vybehne potreba, odviesť 50 litrov guľášu na hranicu v Ubli alebo „skočiť“ po dobrovoľníčky do Michaloviec. Vždy sa nájde ochotný človek, za čo sme neskutočne vďační.
Medzitým sme sa okrem tejto služby ponúkli aj do služby podporného tímu, ktorí je pri saleziánoch nápomocný práve rodinkám, ktoré prijali ukrajinských chlapcov do rodín. Snažíme sa pre nich vytvoriť bezpečnú základňu, kde môžu nájsť pomoc aj podporu. Od ponuky, že chlapcov na pár hodín vezmeme na výlet, aby si oni ako rodinka oddýchli, až po zháňanie oblečenia, obuvi, či futbalových lôpt.
Okrem spomenutých akcií sa nám podarilo pomôcť a ubytovať v byte môjho švagra dve ženy s dvomi deťmi. Tiež sme sa snažili pre nich prichystať teplo a bezpečie. Čakala ich po dlhej ceste teplá polievka, bábovka a najmä 3-izbový byt, ktorý môžu využívať, dokým bude potreba.
Rovnako sa vieme zmobilizovať a pomôcť rehoľným sestričkám pozháňať riady, hrnce, potraviny… čokoľvek, čo treba pre cca 300 žien a detí, ktoré sa cez víkend ubytovali v blízkosti ich kláštora. Je to aj tak stále málo, dá sa robiť viac. Ja osobne však ďakujem Bohu, že sa našla služba, v ktorej môžem pomôcť. Telefonovanie a vybavovanie mi celkom ide. Verím, že ak každý aspoň troškou pomôže, tak…
Každý deň ďakujeme za nové ráno, za posteľ, z ktorej sme mohli vstať, za život a ponúkame svoje ruky, svoje srdcia Bohu. Nech si nás použije tam, kde je to potrebné.
Ďakujeme za modlitby.“
Saška a Vlado (Monky) – exallievi z Prešova
Fotky prešovských dobrovoľníkov pomáhajúcich na hranici:
