Darovať

Príhovor a povzbudenie prezidenta exallievov do týchto dní

Drahí Exallievi a priatelia dona Bosca na Slovensku,


Rozhodol som sa k Vám prihovoriť formou listu, nakoľko nami plánované osobné stretnutia a aktivity sú v tomto momente pozastavené a aktuálna situácia nenasvedčuje tomu, žeby sa v najbližšej dobe malo na tomto niečo zmeniť.

Naša viera nás učí mať nádej. A tak ja Vám všetkým píšem s nádejou, že napriek ťažkostiam, ktoré prežívame, sa v našich životoch nachádza Svetlo, ktoré osvetľuje to, čo sa môže javiť, ako tma. Práve počas uplynulej 4. pôstnej nedele sme v liste Efezanom (Ef, 5, 8-14) čítali, že kedysi sme boli tmou, ale teraz sme svetlom v Pánovi. Že máme žiť, ako deti svetla a že ovocie svetla je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde. Našim svetlom je Kristus.


My Exallievi sme osobitne povolaní byť „svetlom sveta“ a týmto svetlom môžeme byť aj v tomto období obzvlášť v našich rodinách. Tí, ktorí sa na to cítia, rešpektujúc osobitné nariadenia o ochrane zdravia, sú pozvaní pomôcť starým a chorým vo svojich komunitách v každodennej asistencii – všetko v miere, aby nevystavili seba a svojich blížnych do nebezpečenstva. My, don Boscovi odchovanci, máme v tomto svetlý príklad práve v konaní samotného svätého turínskeho kňaza, ktorý posielal počas epidémie cholery, ktorá postihla Turín v roku 1854, svojich chlapcov vyzbrojených medailónom Panny Márie, aby pomáhali chorým. Ani jeden z jeho chlapcov neochorel. Takéto konanie musí byť sprevádzané modlitbami celej našej saleziánskej rodiny s prosbou o ochranu našej nebeskej Pomocnice.

Bude to mojim osobným príbehom a rokmi strávenými v Taliansku alebo samotným faktom, že práve Taliansko – domov nášho zakladateľa – je najviac postihnutou krajinou v Európe, ale aktuálna situácia nie je hodná žiadneho podcenenia alebo odmietania nariadení.

Mnohí ľudia v tomto momente komunikujú navonok, že znova objavujú dôležitosť rodinných vzťahov, možnosť upratať si vo svojom vnútri, upraviť si záhradu, prečítať dobrú knihu… – jednoducho rôzne aktivity, z ktorých majú radosť a nepriamo za to ďakujú aktuálnej pandémii. Je to zaujímavá situácia, ktorá na jednej strane ukazuje na to, že nás musí postihnúť naozaj ťažká skúška, aby sme sa nad sebou zamysleli. Na strane druhej pozorujem, akési otupenie citov, keď sa dokážeme uzavrieť do malej osobnej bubliny a tešiť sa z osobného pohodlia a z malých osobných úspechov, neberúc veľmi v úvahu, že pár stoviek kilometrov od nás, v krajine, kde mnohí z nás radi trávime voľné dni našich dovoleniek, sú tisícky rodín, ktoré stratili svojich blízkych. Táto situácia nás všetkých učí zamýšľať sa viac nad dneškom, nad našimi vzťahmi, nad sebou, nepozerať do ďalekej budúcnosti, ale toto by asi malo byť samozrejmosťou našich životov bez toho, aby sme na to prichádzali len počas ťažkých chvíľ…. nie, nedokážem byť vďačný za niečo, čo prináša iným smútok a žiaľ….

Veľa sa toho popísalo, ako ktorá krajina bola alebo nebola pripravená, ako ktorá krajina podcenila alebo nepodcenila aktuálnu situáciu. Taliansko si pamätám, ako krajinu kde, napriek južanskej mentalite ľudí, funguje duch angažovanosti sa v prospech spoločného dobra a byť dobrovoľníkom je pre mnohých ľudí v tejto krajine samozrejmosťou. Veľmi obdivujem všetkých ľudí, ktorí sú nasadení v prvej línii na záchranu ľudských životov alebo ktorí neúnavne pracujú na zlepšení kvality života svojich blízkych v tejto neľahkej situácii.

Osobne ďakujem za každý nový deň, v ktorom dostávam príležitosť milovať. Ďakujem a modlím sa za tých spomedzi nás, ktorí nasadzujú svoje životy v prvej línii v boji s touto chorobou, lebo si zvolili povolanie liečiť chorých a sprevádzať svojich blížnych v chorobách. Ďakujem a modlím sa za našich predstaviteľov, ktorí majú zodpovednosť za riadenia nášho štátu a riadenie našich miest a obcí, v ktorých žijeme. Ďakujem a modlím sa za ľudí, ktorých povolanie vyžaduje nasadenie aj v dňoch, kedy my ostatní, môžeme a musíme zostať pokojne doma. Ďakujem a modlím sa za ľudí, ktorým sa nedostáva často uznania, skôr sa na nich sypú spŕšky kritík za to, že nie vždy majú vôľu usmievať sa, keď si my prídeme pokojne urobiť náš týždenný nákup. Ďakujem a modlím sa za tých, ktorí myslia na svojich blízkych a pomáhajú…



Milí exallievi a priatelia dona Bosca,


nezabúdajme ďakovať aj za naše 150. výročie. Za to, že don Bosco pri stretnutí s Carlom Gastinim videl v jeho očiach každého jedného človeka, ktorého sa dotkne jeho výchova cez saleziánske diela počnúc rokom 1870 až doteraz a ešte ďaleko do budúcnosti – od Talianska, cez našu Európu a vo všetkých končinách sveta.

Neviem, či to bolo zámerom hlavného predstaveného, ale ako už iste viete, práve v tomto roku, tak veľkého jubilea pre naše celosvetové Združenie, nám nástupca dona Bosca, náš drahý don Artime, ponúkol „strennu“, ktorá je identická s plánom pre naše životy, o ktorom sníval pre každého jedného svojho odchovanca samotný don Bosco: dobrý kresťan, čestný občan.

Pre tých z Vás, ktorí túžite zahĺbiť sa viac do meditácie o tejto „strenne“ dávam do pozornosti „katechézu“ vo forme videa, kde nám samotný don Artime vysvetľuje jeho pohľad: //www.youtube.com/watch?v=iZZ-JpJ5fh4.

Keď už som spomenul hlavného predstaveného, tak pred pár dňami mu generálna kapitula saleziánov obnovila na ďalších šesť rokov mandát v jeho službe nástupcu dona Bosca – hlavy celej saleziánskej rodiny. Pozývam Vás, aby sme sprevádzali v modlitbách našich drahých otcov saleziánov a osobitne don Artimeho, don Jozefa Ižolda a don Petra Timka (našich slovenských predstavených).

Môžeme tak konať vždy keď sa modlíme, ale osobitne každého 24. v mesiaci, kedy si pripomíname podľa tradície Pannu Máriu Pomocnicu a obzvlášť 24. júna, ktorý je celosvetovým dňom exallievov. Pozývam každé jedno stredisko, každého odchovanca a priateľa dona Bosca, aby sa v tento deň buď osobne alebo duchovne spojil s miliónmi exallievov po celom svete a oslávil v radosti a vďake naše spoločné narodeniny.

Drahí Exallievi a priatelia dona Bosca na Slovensku, ďakujem za naše spoločenstvo a modlím sa za každého jedného z Vás.

V don Boscovi,


Róbert Mruk, prezident

P.S.: Mnohí naši členovia sú aj v tomto momente aktívni a kreatívni. Dovoľujem si Vám poslať pozdrav od nášho priateľa exallieva Petra Janků z Čiernej Vody: