Ako vnímať prísnosť evanjeliových slov? Sme náboženstvo milosrdenstva alebo prísnosti. Začítajme sa do komentára biskupa Fulgencia. Možno sa nám podarí porozumieť, že to všetko funguje pospolu. A teraz je čas milosrdenstva:
„Maj istotu a vôbec o tom nepochybuj, že katolícka Cirkev je Božím poľom; na tomto poli ohradenom plotom sa však až do konca sveta bude nachádzať pšenica i plevy pospolu, k sviatostiam budú pristupovať dobrí aj zlí; a to sa deje v každom úrade Cirkvi: či ide o kňazov, mníchov alebo obyčajných veriacich; všade sú dobrí aj zlí. Netreba opúšťať dobrých preto, že sú tam aj zlí a práve vzhľadom na dobrých je potrebné strpieť aj zlých a to v takej miere ako to požaduje viera a láska: teda pokiaľ v Cirkvi nerozširujú bludy alebo ak svojím zhubným príkladom nestrhávajú bratov a sestry k nejakému zlu.
Treba tiež vedieť, že nie je možné pošpiniť sa hriechom iných, keď nesúhlasíme s ich počínaním a nespolupracujeme s nimi. A je to veľmi užitočné, aby zlí boli tolerovaní v Cirkvi dobrými. Ak majú dobrí takýto postoj, ak dávajú dobrý príklad a vhodne napomínajú, zlí môžu počuť a vidieť dobré veci, potom si uvedomia zlé veci, ktoré robia. Keď takto pocítia Boží súd nad nimi, môžu sa spamätať a obdarovaní milosťou sa môžu začervenať nad svojimi skutkami a pre Božie milosrdenstvo sa obrátia k dobrému životu.
Avšak pre rozličnosť skutkov … dobrí musia byť oddelení od zlých, aby s tými, s ktorými prijímajú tie isté sviatosti nemali spoločné aj zlé skutky.
Na konci sveta budú dobrí definitívne oddelení od zlých, keď Kristus vejačkou oddelí pšenicu od plevou (Mt 3,12) a súdom spravodlivosti oddelí spravodlivých od nespravodlivých, dobrých od zlých, čestných od pokrytcov; dobrých si postaví po pravici a zlých po ľavici a vysloví svoj spravodlivý, večný a nemeniteľný rozsudok: zlí pôjdu do večného ohňa a spravodliví do večného života (Mt 25,46), zlí budú horieť navždy s diablom, spravodliví budú kraľovať bez konca s Kristom.
Fulgencius z Ruspy biskup (cca465- cca530)