Don Bosco
Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! 5 Nebudeš sa im klaňať, ani ich uctievať!
Exodus 20,4-5
Úcta k obrazom a modlitba pred sochami (Ježiša, Márie, svätých) bola vždy predmetom sporov s protestantskými kresťanmi. Aj don Bosco tieto výhrady často počúval. V jednej zo svojich publikácií takto odpovedá na námietky diskutéra, ktorý tvrdí, že Biblia všetky takéto povery zakazuje. Don Bosco, v súlade so stáročnou tradíciou Cirkvi hovorí: my sa neklaniame obrazom a sochám, ale si ich ctíme. Inokedy zase vtipným spôsobom odpovedá na pohoršenie istého anglického protestanta vo Vatikáne, ktorý sa pohoršoval na tom, že pápeža nesú na nosidlách na vyvýšenom tróne: Prepáčte! Ak by pápeža neniesli na vyvýšenom tróne pomedzi toľký zástup ľudí, ako by sme ho mohli vidieť? (MB IX, 804)
Existujú aj nenápadné, ale veľmi silné formy idolatrie, o ktorých však potrebujeme uvažovať aj pri najkrajších úsiliach, ktoré máme. Sám don Bosco, ako chlapec, niečo také zažil pri don Calossovi, svojom úžasnom duchovnom vodcovi. Naviazal sa na neho tak, že po jeho smrti sa mu zdalo, že zomrela všetka jeho nádej. Napísal si teda uzáver: Don Calosso sa stal pre mňa idolom. Don Bosco spomína, že neskôr mal sen, kde mu Pán vyčítal, že vložil svoju dôveru viac do človeka než do dobroty nebeského Otca (Spomienky na oratórium 49.51)
Dnes
Sledujúc niektoré weby a počúvajúc niektoré príspevky, polemika protestantov v tejto oblasti stále trvá. V každom prípade už ani stáročná hrdosť ich tradície im nedovoľuje návrat do tejto oblasti. Nemajme preto nijaký veľký strach z ich argumentov, je to ich interpretácia Písma, oproti nej stojí tá katolícka s celou silou tradície, ktorú oni žiaľ odmietli. Sme však presvedčení, že jestvujú iné a krajšie polia, na ktorých sa s láskou môžeme stretnúť, dávajme si len pozor na to, aby naša úcta bola skutočne plodná a približovala nás k Ježišovi, ktorého aj oni aj my túžime milovať.
Skôr sa však zaoberajme nenápadnými idolmi, ktoré sa vedia vkradnúť do akéhokoľvek dobra. Iba Bohu sa budeš klaňať, len jemu slúžiť. To potrebuje počuť kňaz, ktorý zrazu v službe ľuďom zbadá, že svojou často veľkodušnou službou slúži viac sebe ako Bohu. To potrebujú počuť rodičia, ktorí sa cítia najväčší dobrodinci svojich detí, pričom zabúdajú, že do všetkých svätých úsilí, ktoré robia pre svoju rodinu sa tiež môže vkradnúť modla, a že je tu ešte väčší Dobrodinec, než sú oni. Všetko, čo sa stáva dôležitejšie ako pokorné prijatie Božej vôle nás posúva do oblasti modiel. Už potom len závisí nakoľko sa im budeme klaňať a im slúžiť.
→ preverím si moje modlitby, či to nie sú amulety a či ma privádzajú k spoločenstvu s Kristom a k jeho nasledovaniu
→ pozriem sa na moje úsilia a prehodnotím, či v nich neslúžim nejakej modle