Don Bosco
Vo svojom prístupe k mladým i ku všetkým ľuďom don Bosco sa opieral o učenie sv. Vincenta z Paoly, ktorý hovorieval: „človeku je vlastné, že padne, tak ako je vlastné tŕňovému kríku, že má tŕne, spravodlivý padne 7 krát, čiže veľa krát.“ Na tomto základe don Bosco pestoval svoju trpezlivosť a bol milý a súcitný vo vzťahu k blížnemu. Toto si uvedomoval aj pri svojich rehoľných bratoch, keď Úvode do Saleziánskych stanov písal: Zloženie rehoľnej profesia neurobí človeka bezhriešnym, rehoľný život ponúka prostriedky proti pádom, takto alebo človek menej krát padne alebo padá len vo veciach málo závažných, do ktorých aj dobré duše vo svete upadajú často.
Dnes
Text Písma hovorí: Veď spravodlivý, aj keď sedemkrát padne, opäť vstane, ale bezbožníci sa budú v nešťastí potkýnať. Je tu teda základný rozdiel, medzi pádmi spravodlivých a pádmi bezbožníkov. Spravodliví zo svojich pádov povstávajú, bezbožníci zostávajú v nešťastí a potkýnajú sa. Aká je to škoda, že mnohí kresťania sa znechucujú svojimi pádmi, hoci tieto pády nie sú smrteľné. Nebojme sa svojich chýb, nenechajme sa znechutiť tým, čo sa nám nepodarilo alebo ak sme zlyhali v niečom, čo sme si predsavzali. Takto Zlý víťazí nad spravodlivými. Jediná prehra v živote kresťana je, keď už nechce znovu povstať. Čo k tomu treba? Silu? Hej, ale tá sa skrýva v pokornej prosbe a v istote Božej lásky.